Založ si blog

Rozpočet a starostlivosť o občanov v Európskej únii

Rozpočet a starostlivosť o občanov v Európskej únii

 

Nedávno denník Pravda zverejnil príspevok s názvom „Ak sa Európa nebude starať o ľudí, ľudia sa nebudú starať o Európu“ (26.04.2019), zameraný na tvorbu nového rozpočtu Európskej únie na roky 2021 až 2027. Hneď v úvode sa vychádza z toho, že rozpočet sa rovná prosperita. To tak možno pre zamestnancov Komisie. Určite nie pre občanov Európskej únie. Väčšina z nich sa totiž neživí z rozpočtu Únie, ale vlastnou prácou.

Samozrejme, vypracovanie rozpočtu na také dlhé obdobie je určite technicky náročná práca. Autori uvádzajú, že „rozpočet Európskej únie je hlavným finančným nástrojom na zlepšenie nášho kontinentu – budovanie škôl, nemocníc a ciest; podporu vedcov, študentov, pracovníkov a farmárov; a celý rad ďalších iniciatív EÚ“. Vzhľadom na to, že kľúčovým pravidlom pre fungovanie Európskej únie má byť princíp subsidiarity, uniká mi zodpovednosť rozpočtu Európskej únie za budovanie slovenskej školy v Rohovciach či nemocnice Rázsochy. Podľa môjho názoru by toto mala byť zodpovednosť členských štátov. Investície do infraštruktúry sú zaiste iná vec, lebo tu môže ísť (a spravidla aj ide) aj o projekty regionálneho alebo celoeurópskeho významu. Takisto v oblasti rozvoja vedy, pracovníkov či farmárov by sme mali hovoriť o národnej zodpovednosti. Pokiaľ sú subvencie a dotácie pre poľnohospodárov v Európskej únii pokrivené a ich výsledkom je, že slovenské poľnohospodárstvo v porovnaní s viac dotovanými partnermi (a zároveň konkurentmi) zo západnej Európy v najlepšom prípade len prežíva, tiež nemožno hovoriť o zásluhách rozpočtu Európskej únie. Možno polemizovať s výrokom, že v „perspektíve rastúcej nespokojnosti so súčasným stavom a rastúceho populizmu je rozpočet jedným z najdôležitejších nástrojov EÚ, ako občanom dokázať pridanú hodnotu EÚ“. Naozaj sa niekto domnieva, že rozpočet je to, čo vedie k identifikácií človeka s Európskou úniou? Ak áno, potom by sme sa všetci identifikovali s Nemeckom. Problém je, že ak politici nepochopia, že stotožnenie sa s Európskou úniou nie je  založené na simplicitných reklamách o tom, ako som sa odviezol električkou za peniaze Európskej únie a ako Eugen chodí po Slovensku a objavuje projekty financované z eurofondov, nepohnú sa z toho miesta, kde práve sú. Okrem toho, že takáto propagácia stojí peniaze a vzhľadom na jej výskyt nie malé, vytvára to v ľuďoch pocit, že sme úplne neschopní a len cez financovanie EÚ ešte vôbec žijeme, pričom si myslím, že väčšina občanov pracuje usilovne a svoje peniaze si zaslúžia. Tak sa nebuduje pocit príslušnosti k niečomu. Tak sa buduje akurát pocit závislosti od niečoho. Ak si niekto myslí, že pocit náležitosti k Európskej únii sa dá kúpiť za peniaze nemeckých a holandských daňových poplatníkov, mýli sa. A populizmus je práve predstava o tom, že sa to tak dá. Heslo „správajte sa, ako chceme  my, lebo nebudú eurofondy“, ktoré sa pre mňa nepochopiteľne tak často objavuje na rôznych fórach, vôbec nenapomáha vytvoreniu pocitu európskej identity.

Výroky „Je čas dohodnúť sa na kľúčových prioritách pre Európu, červených líniách nielen pre sociálnych demokratov, ale pre všetky vlády EÚ. Takto občanom preukážeme hodnotu európskeho projektu.“ sú naozaj krokom vedľa. Aké červené línie ide kto maľovať? Kto ide určovať správanie občanov? Verchuška? To sme tu už mali a nebolo to tiež populárne. Pokiaľ nezmeníme myslenie a nepochopíme, že pracovné miesta nevytvára rozpočet, ale podnikatelia a podnikaví ľudia, že konkurenčná schopnosť sa nevytvára nesplniteľnými stratégiami úradníkov o tom, ako bude Európa najkonkurenčneschopnejšou ekonomikou sveta, ale kvalitným podnikateľským prostredím, a že ľudia nezarábajú viac vďaka sociálnym  chartám, ale vďaka svojej usilovnosti a dôvtipu, a že preregulovanie života v rámci Európy robí podnikanie takmer nemožným, dovtedy bude prostredie, v ktorom žijeme pokrivené. V konečnom dôsledku bude kvalitu pracovného prostredia a výšku platov určovať konkurenčná schopnosť podnikov a nie želania úradníkov. A to v súťaži s USA, Ruskom, Čínou, Indiou. Nie s úradom práce v susednom okrese.

V čase, keď pociťujeme na Slovensku pomerne zúfalý nedostatok pracovných síl, by možno stačilo na trase Handlová – Prievidza – Nováky – Nitra posilniť vlaky, aby sa ľudia z Hornej Nitry mohli uchádzať o dobre platenú prácu v novej fabrike. Niekedy by možno úradníci nemuseli hľadať super drahé riešenia. Preto je veľmi dôležité pri zostavovaní rozpočtu pochopiť, že – a to je aj prejavom úcty k občanom Únie – treba občanom jasne ukázať efektívne nakladanie s rozpočtovými prostriedkami, pričom samozrejme treba začať od aparátu Komisie.

„Rozpočet sa musí začať ambíciou pre viac a lepších pracovných miest a implementáciou európskeho piliera sociálnych práv“. Nech rozmýšľam akokoľvek, väčší logický rozpor by som asi nevymyslel. Viac a lepších pracovných miest budeme mať vtedy, keď budú nižšie dane, a teda v konečnom dôsledku aj rozpočet Európskej únie. Ako vytváranie viac a lepších pracovných miest súvisí s európskym pilierom sociálnych práv? Myslíme tým vytváranie pracovných miest nových úradníkov, ktorí budú na to dozerať v nových inštitúciách, ktoré nikto nepotrebuje? Ani jeden z týchto výrokov pritom neznamená, že by pracovníci nemali mať právo na dobré pracovné podmienky. Len je smutné, že na jedno pracovné miesto v produktívnej oblasti pripadá stále viac regulátorov, kontrolórov a dozorcov.

„Je čas prehĺbiť Hospodársku a menovú úniu, aby sme posilnili ekonomiku EÚ a zvýšili jej odolnosť v prípade budúcich kríz.“ Vážne? Skutočne je to cesta k boju proti krízam? Alebo ide len o prázdne heslo? Vyšší rozpočet znamená menej peňazí vo vreckách občanov. Pokiaľ títo vidia kvalitu hospodárenia s verejnými prostriedkami (a to predovšetkým tí žijúci v chudobnejších oblastiach Únie), vytvára to nedôveru. Na boj proti krízam musíme pochopiť, že len vysoká konkurenčná schopnosť, konsolidované rozpočty členských štátov s veľmi úsporným rozpočtom Európskej únie s reformovanou administratívou, dostatok voľných peňazí na úverovom a kapitálovom trhu, kvalitná infraštruktúra, vodné cesty a prístavy a, áno, aj veda a výskum, ale hlavne vo firmách, ktoré poznajú hodnotu investovaných peňazí a vedia, ako dosiahnuť návratnosť investovaných peňazí. Rozdeľovanie prostriedkov EÚ na vedu a výskum na Slovensku netreba spomínať, je to príliš známy príbeh. Takisto je systém prideľovania Eurofondov taký transparentný, že väčší zdroj odlievania verejných prostriedkov asi na Slovensku ani nie je. Ak si žiadateľ o eurofondy musí zazmluvniť agentúru, ktorá mu projekt spracuje, ide buď o to, že celý systém je nastavený nezrozumiteľne a komplikovane (čo je samo o sebe zlé), alebo ide o to, o čom sa hovorí stále viac – vyberanie desiatku. Je to cesta, ako budovať dôveru občanov v EÚ?

Preto by sa mala tvorba rozpočtu koncentrovať predovšetkým na to, ako ho postaviť efektívne. Audit potreby jednotlivých úradov a úradníkov pre občanov Únie by pri tom mal byť na prvom mieste. Ide o 6-ročné obdobie, ak sa tam nestavia potrebné opatrenia, nikto ich už nepresadí. Pritom treba rátať aj s tým, že vývoj hospodárstva za takú dlhú dobu môže prejsť aj turbulenciami, a preto treba mať rezervu pre prípad hospodárskej krízy. Samozrejme, to isté platí aj o členských štátoch – reforma verejnej správy, štíhly štát ako servisná organizácia pre občanov a racionalita pri nakladaní so zverenými prostriedkami.

Slovo „populizmus“ neomarxisti používajú ako pejoratívne označenie toho, keď politik reflektuje na potreby ľudí a počúva názory ľudí. Ako sa však dá označiť bezhraničné sľubovanie nesplniteľných vecí pod rúškom seriózneho prístupu? Lepšie pracovné miesta, prosperita, blahobyt. Každému sľúbime všetko, čo si len praje. Spomínam si na vtip, keď politik sľuboval voličom v obci, že ak ho zvolia, vybaví im most cez rieku. Keď sa po frenetickom potlesku ozval jeden nesmelý občan s poznámkou, že v ich obci rieka nie je, politik zareagoval: „Zvoľte ma a budete mať aj rieku.“ Takýto prístup nie je celkom v poriadku a problémom je, že dnes ho ľudia už ľahko prehliadnu. A práve sľubovanie nesplniteľného vedie ku skepse občanov vo vzťahu k politickému systému  a nedôvere voči politikom.

Sloboda prejavu: zamyslenie nad hranicami ľudskej hlúposti.

11.05.2021

Psychológovia by možno vedeli vysvetliť, prečo bežní ľudia cítia potrebu na Facebooku a to mnohí dokonca aj pod vlastným menom, písať nezmysly. Navyše, ak tie nezmysly veľmi presne lícujú ustanovenia Trestného zákona, konkrétne § 423,424 a 424a a to Hanobenie národa, rasy a presvedčenia; Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a Apartheid [...]

Efektívna verejná správa pre budúce výzvy.

22.04.2020

Prednedávnom Klub 500, zastupujúci najväčších zamestnávateľov Slovenska, po komparatívnej analýze s inými vyspelými priemyselnými krajinami upozornil verejnosť aj politikov na možnosť úspor vo verejnej správe. Podľa jeho údajov je v súčasnej dobe na Slovensku 427.000 zamestnancov štátnej a verejnej správy. Zároveň upozornil, že v roku 2013 bol ich počet o 90.000 [...]

Netolerujme obmedzovanie slobody prejavu

23.05.2019

Obete na životoch medzi novinármi sa množia. Malta, Slovensko, Írsko. Áno, každý ľudský život je rovnako vzácny a každá smrť prichádza nevhod. Ale s novinárom zomiera ešte aj niečo, čo má inú, špecifickú hodnotu. Hodnotu života spoločnosti. Sloboda prejavu. Salman Rushdie, spisovateľ, na ktorého za publikovanie románu „Satanské verše“ Ajatoláh [...]

SR Strážske Počasie Búrka KEX

Nie všade sa sviatky začnú prívetivým počasím, platí aj druhá najvyššia výstraha

28.03.2024 20:13

Vietor môže dosahovať priemernú rýchlosť do 105 kilometrov za hodinu.

minister jozef bires, Jozef Bíreš

Prekvapujúci krok Takáča. Odvolal šéfa veterinárnej správy Bíreša

28.03.2024 19:50

Verím, že organizáciu nechávam v takej kondícii, že môže ďalej napredovať, uviedol Bíreš.

Ivan Korčok, Peter Pellegrini

Sebavedomý Korčok a rétor Pellegrini. Podpora neúspešných kandidátov sa nesmie preceňovať, hovorí po dueli politológ

28.03.2024 19:30

Kandidáti majú za sebou druhý duel. V čom vynikol Korčok a v čom Pellegrini?

Rím, Taliansko, koloseum, Forum romanum

Desaťmetrová prepadlina pohltila v Ríme dve autá

28.03.2024 19:29

Prepady ciest a následné diery sa vo veľkých talianskych mestách objavujú často.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 5
Celková čítanosť: 9781x
Priemerná čítanosť článkov: 1956x

Autor blogu

Kategórie