Založ si blog

Efektívna verejná správa pre budúce výzvy.

Prednedávnom Klub 500, zastupujúci najväčších zamestnávateľov Slovenska, po komparatívnej analýze s inými vyspelými priemyselnými krajinami upozornil verejnosť aj politikov na možnosť úspor vo verejnej správe. Podľa jeho údajov je v súčasnej dobe na Slovensku 427.000 zamestnancov štátnej a verejnej správy. Zároveň upozornil, že v roku 2013 bol ich počet o 90.000 nižší. „Ak to porovnáme so štatistikami OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), tak vidíme, že podiel zamestnancov štátnej a verejnej správy na celkovom počte zamestnancov a podiel na celkovom obyvateľstve je nad priemerom OECD a máme ich viac ako okolité krajiny,“ upozornil Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. Čo nebolo povedané, je, že od roku 2013 Slovensko investovalo do informatizácie verejnej správy stovky miliónov eur. Výsledkom týchto investícií malo byť zefektívnenie fungovania verejnej správy, odbremenenie občanov a podnikov od nutnosti vybavovať veci na úradoch a aj (optimistický predpoklad) zníženie administratívnej záťaže Slovenska všeobecne.  Klub 500 sa pri svojej analýze venoval predovšetkým možným úsporám verejných financií, pokiaľ by došlo k zníženiu stavov zamestnancov na úroveň efektívnejších krajín OECD. Ak zoberieme náklady na informatizáciu a súčasný nárast počtu zamestnancov verejnej správy, môže to signalizovať ešte niečo oveľa horšie. Ak totiž narastajú investície do informatizácie a zároveň počet zamestnancov, môže ísť len o dva problémy. Jedným je neefektívnosť investícií do informatizácie verejnej správy a druhým je zvyšovanie byrokracie a záťaže obyvateľov rôznymi, často nezmyselnými reguláciami.

Bez ohľadu na to, aby sme ďalej skúmali, kde je pravda (a najskôr by sme došli k záveru, že pravda je aj jedno, aj druhé), signalizuje to v každom prípade zhoršovanie konkurenčnej úrovne podnikateľského prostredia na Slovensku a kvality života ľudí v porovnaní s inými krajinami OECD, ale aj mimo OECD.

Pre zabránenie nedorozumeniam, pre účely tejto úvahy považuje autor článku za verejnú správu každú zložku fungovania spoločnosti, ktorá je financovaná z daní občanov a podnikov,  a ktorá vykonáva zásahy do života spoločnosti. Teda nielen ústredná a špecializovaná štátna správa, ale aj  zložky regionálnej či miestnej samosprávy.

Autor článku vychádza z premisy, že kvalitne fungujúca verejná správa, zamestnávajúca vysoko erudovaných odborníkov je mimoriadne dôležitá nielen smerom dovnútra, t.j. pre (1) podnikateľov a (2) občanov, ale aj smerom navonok, napríklad pre naše (3) fungovanie v prebyrokratizovanej  Európskej únii, ktorá disponuje kvalitným personálnym obsadením za platové podmienky, o ktorých slovenskí úradníci ani nesnívajú, lebo si ich vlastne ani nedokážu predstaviť. Nedostatok kvalitnej verejnej správy má potom za následok to, že Slovensko sa v Európske únii skôr len vezie niekedy bez aktívnej účasti a argumentovania špecifických záujmov Slovenska. Namiesto aktívneho prístupu, komentovania a obhajoby národných záujmov často len prekladáme, čo úradníci v Bruseli napíšu.

Slovensko zároveň čelí novým výzvam, vyplývajúcim zo zvládnutia pandémie a jej dôsledkov, dopadov európskej klimatickej politiky na hospodárstvo krajiny, nastupujúcej novej informatizačno – priemyselnej revolúcie či demografického vývoja, aby sme spomenuli aspoň tie hlavné. Bez zásadnej diskusie o efektívnej a kvalitne fungujúcej verejnej správe a jej presadenie do praxe na ne nedokážeme odpovedať.  Áno, je zrejmé, že ide o obrovský objem práce, o zásahy do fungovania všetkých zložiek spoločnosti a verejnej správy, o hroziaci odpor dotknutých, ktorí určite dokážu vysvetliť, že povolenie alebo osvedčenie, ktoré vydávajú priamo oni, je absolútne nevyhnutné pre fungovanie Slovenska, ale zároveň aj o objektívnu nevyhnutnosť. Naša organizácia verejnej správy bol vytvorená  v čase, kedy informatizácia bola v plienkach. Dnes niektoré veci fungujú úplne efektívne výlučne na elektronickej báze. Klientske centrá Ministerstva vnútra boli krokom správnym smerom. Ale len krokom. Bez toho, aby sme sa pozreli na to, ktorými byrokratickými nezmyslami zaťažujeme občanov a podnikateľov, položili si otázku, či je to vôbec nevyhnutné, a ak áno, či je nevyhnutné, aby to občan vybavoval na úrade osobne a či nestačí elektronicky, nebudeme mať efektívnu verejnú správu. Okrídlená veta „raz a dosť“, t.j. že ak verejná správa nejakú informáciu má, iné orgány verejnej správy si ju vyžiadajú priamo a nebudú zaťažovať občana behaním po úradoch, sa zatiaľ presadzuje len veľmi zťažka. Nedá sa nespomenúť, že aj vďaka kríze spojenej so šírením Covid-19  vírusu sa ukazuje, že je možné, aby verejná správa fungovala flexibilne a skutočne vychádzala občanovi v ústrety. Tá základná filozofická otázka spočíva v tom, že vláda (verejná správa) má občanovi slúžiť a nie ho zaťažovať a komplikovať mu život. A že bude postihovať tých, ktorí by takúto situáciu zneužívali pre osobný pocit „dôležitosti“. Ako uvádza Jordan B. Peterson vo svojej knihe 12 Rules for life, mnoho byrokracií má v sebe drobných autoritárov, ktorí vytvárajú zbytočné pravidlá a postupy na vyjadrenie a upevnenie moci. Systém by mal byť preto nastavený tak, aby čo najviac eliminoval takéto autoritárske vplyvy.

Začať by sme mali tým, že štát a verejná správa sú servisnou organizáciou občanov. A jeho efektívnosť, resp. neefektívnosť majú priamy dosah na tvorbu bohatstva štátu a jeho občanov. To znamená, že okrídlené heslo pro zákazníckej orientácie by malo platiť aj vo verejnej správe presne tak, ako platí vo všetkých formách podnikania.  A áno, aj armáda je servisnou organizáciou občanov, lebo by mala zabezpečiť vonkajšiu bezpečnosť krajiny. Aj polícia, ktorá má zabezpečiť ochranu občanov vo vnútri štátu. Až keď dôjde k porušeniu bezpečnosti, uvedomí si občan, aký je to vzácny statok. Kvalitne fungujúca správa vecí verejných – štátu a samospráv –  je tým, čo bohaté krajiny odlišuje od chudobných. Štát a verejná správa sú tým, čo má nastaviť systém, motivujúci občanov k investovaniutvrdej práci. A čo je a bolo vždy najdôležitejšie, pravidlá hry nastavené a podporované verejnou správou musia byť pro inovatívne. Len inovácie dokážu Slovensko preniesť cez búrlivé vody blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti.

Schopnosť zabezpečiť to, že obyvateľstvo je zdravé (nie len liečené), t.j. občan je motivovaný byť zdravý, a teda starať sa o svoje zdravie a zároveň má na to vytvorené podmienky vo forme zdravých potravín, pitnej vody, spoľahlivo fungujúcej kanalizácie, hygieny a aj kvalitného životného prostredia, má priamy vzťah k tvorbe bohatstva štátu. A samozrejme, aj zabezpečenie kvalitnej lekárskej starostlivosti v prípade choroby patrí medzi takéto statky. Poučenie z pandémie koronavírusu: keď sa štát dostane do vážnych problémov, musí mať vlastný aparát na to, aby ich riešil. Súkromné zdravotníctvo, orientované len a len na zisk, sa stáva neúčinným alebo sa ďalej orientuje len na zisk. Tým pádom je nedostupné pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré si ho nemôžu z finančných dôvodov dovoliť. Takisto sa potvrdzuje aj potreba špeciálnej, dokonale (priestorovo, technicky a personálne) vybavenej  vojenskej nemocnice, pripravenej na riešenie práve takej krízy, akú v oblasti zdravotníctva spôsobil koronavírus.

Medzi nevyhnutné podmienky patrí takisto spoľahlivé a dostupné zásobovanie elektrickou energiou a inými energonosičmi (ropa a ropné výrobky, plyn, výrobky z plynu a teplo), kvalitnou telekomunikačnou infraštruktúrou, dopravnou infraštruktúrou, schopnou poskytnúť podmienky pre zásobovanie a mobilitu obyvateľstva a v neposlednom rade kvalitným konkurencieschopným školstvom. Individuálny talent je dôležitý na každej úrovni spoločnosti, ale aj ten potrebuje inštitucionálny rámec, ktorý ho transformuje do pozitívnej sily. Talent a ambície musia byť motivované systémom a školstvo musí vytvoriť predpoklady pre to, aby ľudia získali unikátne znalosti a zručnosti, ktoré podporia ich talent (pre zaujímavosť viď. Acemoglu, D, Robinson, J.A: Why the nations fail).

Moderný štát by mal dať odpoveď na dve otázky. Prvou je, ako vytvorí také podmienky pre individuálne osoby a rodiny, aby mohli samostatne a bez zásahov („otravovania“) zo strany štátu fungovať (pracovať, nadobúdať majetok, mať deti), a druhou, nemenej dôležitou je, ako by mal štát plniť tie funkcie, ktoré mu prináležia (vrátane hospodárskej, zahŕňajúcej  efektívnu správu štátom vlastnených podnikov) tak, aby z toho občania mali prospech.

Reforma by mala začať generálnym auditom celej verejnej správy, ktorý by mal skúmať, do akej miery je verejná správa (vláda) agentom a servisnou organizáciou občanov. A to tak organizačným, ako aj procesným auditom. Ak totiž nejaký zákon nezmyselne požaduje, aby úrad niečo povoľoval, potvrdzoval či skúmal, úrad to spraviť musí. Na strane druhej však platí, že každý úrad si svoju náplň práce nájde. Preto treba skúmať:

(1) užitočnosť konkrétnej zákonnej úpravy (procesne aj stavovo) pre fungovanie štátu, podnikov a občanov,

(2) užitočnosť a prínos príslušnej administratívnej zložky (organizačne) pre zlepšenie kvality života občanov,

(3) potrebu samostatnej existencie takejto zložky a alternatívne možnosť je začlenenia alebo nahradenia inou zložkou alebo výkonu jej funkcie inou zložkou,

(4) podľa zásady „hodnota za peniaze“ skúmanie toho, či prínos predmetnej zložky pre občanov presahuje náklady na jej existenciu (čo, samozrejme, nie celkom platí pre reštriktívne zložky, ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a bezpečnosť ako službu štátu,  ale ak by sme chceli ísť do ad absurda, aj pridaná hodnota práva, poriadku a bezpečnosti sa dá stanoviť a vypočítať. Právo a poriadok – nastavenie jasných pravidiel hry – pomáhajú rozvoju ekonomiky, podnikania, inovácií a v konečnom dôsledku hospodárskemu rastu),

(5) prehodnotenie interných procesov s cieľom zjednodušiť ich a optimalizovať počet pracovníkov potrebných na ich výkon. Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení správne vychádza z toho, že treba prehodnotiť poplatkové zaťaženie, ale aj eliminovanie duplicitných údajov a hlásení, vytvárajúcich zbytočnú administratívnu záťaž.

Pre efektívne fungovanie verejnej správy by mal platiť aj  princíp jedného kuchára. To znamená, že každá služba občanovi by mala mať jedného zodpovedného (organizáciu), ktorý garantuje, že služba bude na celom území Slovenska poskytnutá rovnako efektívne a kvalitne. Príkladom mnohých kuchárov v kuchyni je napríklad správa cestnej infraštruktúry, kde občan prechádza autom po cestách v kompetencii najmenej štyroch zodpovedných organizácií. Tak to aj vyzerá. A takýchto príkladov máme viac než dosť. Mnoho kuchárov umožňuje vyhováranie sa jedného na druhého. Nikto nevie, kto nakoniec presolil polievku. Ako takýto stav vyhovuje občanom? Len podporuje nezodpovednosť a v konečnom dôsledku výrazne znižuje kvalitu verejnej správy.

Audit by mal viesť nevyhnutne k rozsiahlej reforme zákonov tak, aby došlo k výraznému zjednodušeniu regulácie života občanov. Tak ako je „Útvar hodnoty za peniaze“, mali by sme mať aj útvar, ktorý skúma, či je nejaká regulácia života občanov nevyhnutná pre zvýšenie kvality ich života alebo zlepšenie podnikateľského prostredia. Ak nie, mala by byť zamietnutá alebo zrušená. V praxi by to malo vyzerať tak, že každý, kto predkladá návrh na novú reguláciu (návrh zákona a podzákonných noriem), by mal dať jasné stanovisko k vyššie uvedenej otázke a úlohou spomínaného útvaru by malo byť toto stanovisko prehodnotiť a posúdiť.

Výsledný stav by mala byť nová organizácia verejnej správy, ktorá musí spĺňať kritérium pro-občianskej orientácie (prínos pre skvalitnenie a zjednodušenie života občana), efektívnosti a kvality pri súčasnej minimalizácií zásahov do života ľudí a podnikov.

Samotná reorganizácia a zmena procesov (zákony a všeobecné záväzné pravidlá) však nie je postačujúca. Efektívne fungovať môže verejná správa len vtedy, ak bude obsadená a podporovaná kvalifikovanými, efektívne pracujúcimi a dobre zaplatenými úradníkmi. Kritérium obsadzovania je výlučne kvalifikovanosť a zásluhovosť. Odmeňovanie úradníkov musí byť primerané náročnosti ich práce tak, aby bolo možné na trhu práce získať pre verejnú správu  najvyššiu kvalitu. Inak nebude verejná správa schopná popasovať sa s výzvami, ktoré pred ňou stoja. Vzhľadom na to, že politika trpí pokrytectvom v tom, že sa občanom tvrdí, že je možné získať vysoko kvalitných zamestnancov do verejnej správy za malý peniaz, mal by štát angažovať niektorú z veľkých poradenských spoločností, ktoré sa zaoberajú sledovaním platových hladín na trhu. Táto by mala nastaviť takú príjmovú úroveň ale aj príjmovú diferenciáciu, aby štát nielen chcel zamestnať dobrých ľudí, ale aby ich aj vedel zaplatiť. Štát musí vedieť zaplatiť kvalitu a zároveň sa vyhnúť tomu, aby zamestnanec, ak chce vyšší plat, musel postúpiť v rámci organizačnej hierarchie (nie profesionálnej). Pre diferenciáciu by preto mali byť použité kritéria seniority či kvalifikovanosti.

Treba si uvedomiť jedno zásadné pravidlo: nekvalitne fungujúce preregulované prostredie so zle zaplatenými úradníkmi je vždy drahé, nech je akokoľvek lacné. Kvalitne fungujúce racionálne regulované prostredie je vždy lacné, nech je akokoľvek drahé. Mali by sme všeobecne odmietnuť míňanie verejných zdrojov za nekvalitný výkon verejnej správy.

Samozrejme, aj vo verejnej správe by sme mali uplatňovať moderné pravidlá personálneho manažmentu. Zamestnanci by mali byť súčasťou systému trvalého vzdelávania, osobného rozvoja a preverovania odbornosti a výkonnosti. Dobre zaplatení úradníci by mali prechádzať vzdelávaním, viazaným na všeobecné znalosti a špeciálne na znalosti spojené s výkonom konkrétnej funkcie a odbornými testami, realizovanými nezávislými organizáciami vždy za určité obdobie a aj školením pre styk so zákazníkom – občanom, nárokujúcim si nejakú štátnu službu, ktorú si platí prostredníctvom daní.

Jedinými dôvodmi pre ukončenie pracovného pomeru úradníka je (1) nekompetentnosť (testovanie odbornej zdatnosti špecializovaným vládnym útvarom, ktorý si môže na takúto činnosť prizvať externých poradcov), (2)nízka profesionalita a výkonnosť (osobné hodnotenie a hodnotenie klientami podobne, ako to poznáme v bankách či iných pro zákaznícky orientovaných inštitúciách, pričom  treba oddeliť nekvalifikovaný výkon práce úradníka a nevhodné právne prostredie) a (3)korupcia (oznamovanie trestnej činnosti pri zachovaní prezumpcie neviny). (4) A samozrejme v najlepšom prípade zrušenie miesta z dôvodu zbytočnosti. Inak by mal byť zamestnanec verejnej správy mať absolútnu istotu zamestnania, a teda aj vysokú mieru odolnosti voči externým mocenským či finančným tlakom. Realizovať úlohy, vyplývajúce z politického vedenia, je úradník povinný. Ale nesmie byť nútený, aby porušoval platné pravidlá a nebodaj legislatívu.

Základným princípom hodnotenia práce NR SR by nemalo byť, koľko zákonov,  ale koľko kvalitných zákonov prijme. Takých, ktoré zjednodušia život občanom a firmám. Znižovanie počtu regulácií, predpisov a povoľovacích konaní by malo byť základnou premisou. Ku každej novej regulácií treba požadovať odôvodnenie z pohľadu (1) potrebnosti takej regulácie pre občanov, (2) zjednodušenia bežného života občanov (odmietanie čohokoľvek, čo neodôvodnene „buzeruje“ občanov) a (3) možnosti zrušenia iných všeobecne záväzných predpisov, úprav,  regulácií a obmedzení novým predpisom. Zároveň treba zamedziť neustálemu novelizovaniu zákonov a vytvoriť prostredie stability právneho prostredia. Najsmutnejším príkladom absolútne nekvalitnej práce je novelizácia toho istého Ústavného zákona v roku 2019 za jeden rok dvakrát a signalizovanie ďalšej zmeny novou vládou.

Kontroverznou témou je plánovanie. Plánovanie v našom časopriestore je spájané so socializmom, a teda nie je chápané ako pozitívna činnosť. Treba si však uvedomiť, že v niektorých prípadoch pracujeme s dlhými časovými reťazcami a teda plánovanie, presahujúce jedno volebné obdobie je pre udržateľné fungovanie štátu nevyhnutné. Ak má teda štátna správa fungovať efektívne, nevyhne sa tomu, aby plánovala a plánovala prierezovo. Ako príklad možno uviesť nedostatok lekárov. Štát dnes vie, koľko lekárov v akej špecializácií a v akom veku na území Slovenska pôsobí. Takisto vie z výkazov zdravotných daňových úradov (označovaných ako zdravotné poisťovne), aké výkony sa robia, ktoré majú akú (rastúcu či klesajúcu) tendenciu. Podľa toho musí vedieť plánovať v časovom horizonte 12 až 15 rokov vopred počty študentov, potrebných v zdravotníctve a, samozrejme, aj ich špecializácie. Čiže mal by existovať 15-ročný kĺzavý prípravy zdravotníckeho personálu (od motivácie žiakov stredných škôl pre štúdium medicínskych odborov, plán počtu študijných miest na medicínskych študijných smeroch, kapacít posluchární, internátnych ubytovaní cez počty pedagógov po atestácie), spracovávaný Ministerstvom zdravotníctva v súčinnosti s inými dotknutými ministerstvami. Ak sa plán neplní z domácich zdrojov (málo študentov), urýchlene treba hľadať študentov medicíny v zahraničí s tým, že sa im poskytne vzdelanie zadarmo (daňový dlh), ale zároveň budú mať povinnosť pracovať po skončení školy v slovenskom zdravotníctve určité obdobie, pričom za každý odpracovaný rok sa mu predmetný dlh automaticky zníži). Alebo dlh uhradiť. Za predpokladu, že lekári budú kvalitne zaplatení, netreba rátať s neprimeraným úbytkom lekárov do zahraničia. Takýchto príkladov potreby dlhodobého plánovania nájdeme určite viac. Klub 500 upozorňuje napríklad na to, že v školstve malo Slovensko v roku 1989 – 748.953 žiakov základných škôl a 39 102 učiteľov. V roku 2018, pri počte 475 304 žiakov, bolo v krajine 40 493 učiteľov. Samozrejme, treba zobrať do úvahy iracionality, s ktorými sa školstvo borí. Okrídlené heslo „lepšie 5 minút v kúte ako 5 rokov vo väzení“, vyplývajúce z teórie rozbitých okien, by asi malo nájsť odraz aj v našom školstve. Bohužiaľ, to je teraz nemožné. Je pravdou, že samotné čísla nie sú všetko, treba si pozrieť aj to, koľko a akých procesov učiteľom pribudlo a koľko času venovali výučbe v roku 1989 a koľko jej venujú dnes. Takisto je však dôležité zabezpečiť kontinuálnu obmenu zamestnancov v školstve tak, aby sa priemerný vek v najhoršom prípade nemenil. Rozhodnutie z doby Vladimíra Mečiara o tom, že v každom meste bude univerzita, takisto ukázalo na fakt, že školstvo nedisponuje primeraným počtom profesorov či docentov, ktorí by boli schopní viesť katedry na špičkovej medzinárodnej úrovni. Aj tu je plánovanie nevyhnutné. Bez neho bude kvalita vysokoškolského vzdelávania a tým aj celého školského systému upadať.

Vláda Slovenskej republiky vo svojom Programovom vyhlásení na obdobie 2020 až 2024 venuje pozornosť kvalite verejnej správy. Pomenováva hlavné problémy a uvádza aj riešenia. Výber kvalifikovaných síl, strategické plánovanie v oblasti ľudských zdrojov, implementovanie odporúčaní OECD v oblasti verejnej správy, zavedenie princípu „1 in – 2 out“ (od roku 2022). To všetko sú správne kroky. Na dve veci nemožno však zabudnúť. Parciálne zlepšenia nemusia viesť k zlepšeniu systému (povyhadzovanie úradníkov bývalej politickej garnitúry a ich nahradenie úradníkmi novej politickej garnitúry pri nezmenenej platovej úrovni, znížení počtu pracovníkov a zjednodušení procesov povedie síce k samotnej výmene ale nie k zlepšeniu.  A tiež to, že verejná správa je aj samospráva a regionálna správa. Verejná správa bude fungovať len vtedy dobre, keď bude postavená na rovnakej filozofii a rovnakých pravidlách a ak zmeny budú robene systémovo a nie ako parciálne skoky. V rámci systémovej teórie sme sa učili, že zlepšenie fungovania jedného či niekoľkých prvkov systému nemusí viesť k zlepšeniu fungovania celého systému a často vedie k jeho zhoršeniu.

Výsledkom takejto reformnej  – možno sizifovskej – práce by mal byť štíhly, efektívne a kompetentne fungujúci štát, vytvárajúci predpoklady pre zvládnutie budúcich výziev, ktoré pred Slovenskom stoja. A nie je ich málo. Sú také, o ktorých už dnes vieme. Vieme, že prídu. Aj keď možno nevieme presne kedy. A potom sú také, o ktorých netušíme, že a či  sa stanú. Ale zvládnuť musíme vedieť aj také – napríklad epidémie, zemetrasenia, tsunami či Černobyl.  Nie sú u nás síce pravdepodobné, ale verejná správa by mala byť taká kvalitná, aby vedela zvládnuť aj mimoriadne situácie. Ani koronavírus nikto nepredpokladal. Dnes sa s ním musíme vyrovnať. A vyrovnávame sa s ním predovšetkým tak, že verejná správa začína fungovať na princípe flexibility, orientácie na občana. Krízu zvládame predovšetkým vďaka tomu, že verejná správa funguje ináč, ako je to bežné. A ide len o to, aby sme to „ináč“ po odznení krízy neposlali do histórie a nevrátili sa k autoritárskej a občana zaťažujúcej verejnej správe. Na reformu je najvyšší čas.

 

Mgr. Ing. Marius Hričovský, Dr. Oec, 21.4.2020

Sloboda prejavu: zamyslenie nad hranicami ľudskej hlúposti.

11.05.2021

Psychológovia by možno vedeli vysvetliť, prečo bežní ľudia cítia potrebu na Facebooku a to mnohí dokonca aj pod vlastným menom, písať nezmysly. Navyše, ak tie nezmysly veľmi presne lícujú ustanovenia Trestného zákona, konkrétne § 423,424 a 424a a to Hanobenie národa, rasy a presvedčenia; Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a Apartheid [...]

Netolerujme obmedzovanie slobody prejavu

23.05.2019

Obete na životoch medzi novinármi sa množia. Malta, Slovensko, Írsko. Áno, každý ľudský život je rovnako vzácny a každá smrť prichádza nevhod. Ale s novinárom zomiera ešte aj niečo, čo má inú, špecifickú hodnotu. Hodnotu života spoločnosti. Sloboda prejavu. Salman Rushdie, spisovateľ, na ktorého za publikovanie románu „Satanské verše“ Ajatoláh [...]

Rozpočet a starostlivosť o občanov v Európskej únii

03.05.2019

Rozpočet a starostlivosť o občanov v Európskej únii Nedávno denník Pravda zverejnil príspevok s názvom „Ak sa Európa nebude starať o ľudí, ľudia sa nebudú starať o Európu“ (26.04.2019), zameraný na tvorbu nového rozpočtu Európskej únie na roky 2021 až 2027. Hneď v úvode sa vychádza z toho, že rozpočet sa rovná prosperita. To tak možno pre [...]

putin, kim

Putin podal Kimovi pomocnú ruku: Zablokoval dohľad OSN nad sankciami voči KĽDR

28.03.2024 22:10

Kroky Ruska podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera "cynicky oslabujú" medzinárodný mier

Juraj Blanár

Blanár: Vstup do NATO bol významný krok, potvrdzujúci váhu aj dnes

28.03.2024 21:53

Aliancia je predovšetkým obranná a mierová organizácia, zdôraznil minister.

Izrael Palestína Hamas Vojna humanitárna pomoc

Súdny dvor nariadil Izraelu, aby nebránil humanitárnej pomoci smerujúcej do Gazy

28.03.2024 21:38

Hlavný súdny orgán OSN reagoval na podnety Juhoafrickej republiky. Tá obvinila Izrael z genocídy.

Tragická nehoda slovenského autobusu v Chorvátsku.

Autobus v JAR sa zrútil z mosta, zahynulo 45 cestujúcich

28.03.2024 21:15

Nehodu prežilo len osemročné dieťa, ktoré záchranári previezli s vážnymi zraneniami do nemocnice.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 5
Celková čítanosť: 9782x
Priemerná čítanosť článkov: 1956x

Autor blogu

Kategórie